Náš spoločný rozhovor bude dnes troška iný, ako zvykneme “debatiť” v telefóne, alebo pri našich stretnutiach. Adelaida je pre nás a určite aj pre mnoho vlastných klientov, známych, rodinu veľmi inšpiratívny človek, ktorý dokáže poskytnúť láskavú a dobre mienenú radu, povzbudiť, nasmerovať alebo dokonca v našom prípade aj vnuknúť myšlienku na realizáciu pekných a nápomocných projektov. Už sme spolu čo-to povymýšlali a určite ešte aj vymyslíme. Už teraz sa tešíme.
V roku 2017 nás Adelaida Fábianová naviedla na myšlienku dostať na Slovensko logopedické pomôcky, ktoré sú výborné a skutočne pri terapii pomáhajú, no sú pre slovenské publikum stále nedostupné. Tak postupne vznikla Senzima, náš e-shop, sortimentom ktorého sa už viac ako 7 rokov snažíme pomáhať v napredovaní detí aj dospelých s logopedickými aj motorickými nedostatkami.
Zaspomínajme si spoločne
Si jednou z najvyhľadávanejších klinických logopedičiek na Slovensku. Cesta za odborným úspechom je zväčša dlhá a náročná. Aká bola tá tvoja? Prečo si sa vôbec rozhodla stať logopedičkou?
Na strednej škole som študovala odbor detská sestra. Praxovali sme na detských oddeleniach a často sme chodili aj do dojčeneckých ústavov. V tom čase počas hospitalizácie detí nemohli byť s nimi žiadni príbuzní. V ústavoch bol tiež striktne zaužívaný režim bez ohľadu na individuálne potreby detí. Už vtedy som si všimla, že celkový psychomotrický vývin týchto detí zaostáva a že majú problémy komunikovať. V tomto období som sa žiaľ stretla aj s rodinným známym, ktorý utrpel cievnu mozgovú príhodu. Tieto zažité okolnosti ma priviedli k myšlienke stať sa logopédkou. I keď moja dcéra skonštatovala, že logopédkou som bola už na detskom ihrisku, kedy som učila deti správne vyslovovať moje meno 😊
Kde si sa Ty stretla vôbec prvýkrát v rámci praxe s americkými logopedickými pomôckami TalkTools a ARK?
S týmito špeciálnymi pomôckami som sa stretla pred mnohými rokmi na stáži v Taliansku a v Petrohrade, kde som sa učila od najlepších špecialistov ako narábať s logopedickými sondami a s „americkými pomôckami“.
Prečo ťa tieto pomôcky oslovili vtedy a prečo si z nich nadšená ešte aj dnes?
Tieto pomôcky reflektujú individuálne potreby pacientov. Sekundárne pomáhajú zvýšiť svalové napätie, ale aj ho znížiť. Pomáhajú pri hypersenzitivite, ale aj hyposenzitivite v orálnej sústave. Sú výborným pomocníkom pri terapii kŕmenia, posilňujú žuvanie a mnoho iných aspektov v oromotorickej oblasti. V konečnom dôsledku prispievajú aj k učeniu sa nových hlások.
Často pomôcky z našej ponuky odporúčaš aj tvojim pacientom na domácu terapiu
Prečo je dôležité, aby rodičia aktívne pracovali s dieťaťom aj doma, nielen na logopedických sedeniach?
Rodičia sú s dieťaťom, ako sa hovorí, 24/7. Bez ich aktívnej interakcie nemôžeme u detí dosiahnuť očakávaný výsledok. Rodičia by mali byť edukovaní ako, kedy a v akom časovom rozostupe dané pomôcky použiť. Takouto spoluprácou určite dosiahneme progres.
Ako môže pravidelné používanie logopedických pomôcok urýchliť pokroky u detí?
Záleží od mnohých faktorov – danej diagnózy, pozitívnych či negatívnych zážitkov detí. Niektoré deti neakceptujú všetky pomôcky, iné ich naopak vyhľadávajú – napr. logovibračné perá, hryzadlá atď. Ako príklad môžem uviesť výborné výsledky špeciálneho pohára z výrezom, či macíka so slamkou, ktoré napomáhajú k tomu, aby sa dieťa naučilo piť zo slamky – okrem iného si tým stimuluje aj perno-perný uzáver.
Čo sa stane, ak rodičia nechajú celú prácu iba na logopéda?
Stane sa to, že progres nebude taký, ako by sme očakávali. Teoreticky, ak sa dieťa dostane k logopédovi 1x za dva týždne a v domácom prostredí pokračuje v zaužívaných stereotypných pohyboch v oblasti oromotoriky, môžeme očakávať len minimálne zlepšenie, alebo žiadne.
Výber správnych pomôcok a ich používanie
Na čo by sa mali rodičia zamerať pri výbere logopedických pomôcok?
Jednoznačne by sa mali vždy poradiť s logopédom. Ako som už spomínala, každé dieťa je iné, má za sebou iné zážitky, prípadné operácie, iné diagnózy. Nie je dobré, ak rodičia siahajú po pomôckach na základe odporúčaní od iných mamičiek, či z internetu.
Aké typy pomôcok odporúčaš pre deti s rôznymi ťažkosťami – napríklad pre deti s dysláliou, oneskoreným vývinom reči alebo zajakavosťou?
Vo všeobecnosti sa nič nepokazí pomôckami zameranými na dýchanie, fúkanie.
Ako si môže rodič vytvoriť efektívny plán na používanie logopedických pomôcok doma?
Po vyšetrení logopédom, jeho odporúčaní a zaučení rodič vie najlepšie vystihnúť tú správnu dobu na tréning hrou. Dieťa by nemalo byť v strese, cítiť bolesť. Cvičenia by sa mali uskutočňovať bez nátlaku a najmä trpezlivo.
Praktické tipy pre rodičov
Aké časté chyby robia rodičia pri práci s logopedickými pomôckami?
Používajú ich neodborne, nevystihnú situáciu kedy je dieťa pripravené cvičiť, používajú ich neprimerane dlho vzhľadom na vek a diagnózu, dieťa nepochvália.
Ako motivovať dieťa, aby sa chcelo venovať logopedickým cvičeniam?
Hrou, rytmizáciou, piesňami, zapojením aj ostatných členov rodiny, prípadnými odmenami. Nesmieme zabudnúť na dôležitý faktor, ktorým je uznanie a pochvala. Práve tá je motiváciou k ďalším krokom a v konečnom dôsledku i k úspechom.
Máš nejaké tipy na hravé a nenásilné zapojenie logopedických pomôcok do bežného dňa?
V mojej poslednej knižke Oromotorika hrou som logopedické cvičenia premenila na krátke zábavné príbehy. Rodičia si môžu napr. vymyslieť zúbkovú rodinku – príbeh o tom, ako sused jazyk prišiel na návštevu atď.
Mohla by ste sa podeliť o príklad dieťaťa, ktorému domáca práca s pomôckami výrazne pomohla?
Určite áno. Dieťa, ktoré nedokázalo pohybovať jazykom bez toho, aby robilo súhyby s čelusťou, ďalšie, ktoré sa naučilo sať zo slamky, fúkať cez ňu a následne dokázalo povedať obojperné hlásky – ba, pa ma. Tiež deti, ktoré boli hyposenzitívne v ústnej dutine, čo spôsobovalo, že si do úst vkladali predmety, ktoré ich mohli poraniť, či mali vždy plnú pusu jedla.
Tieto pomôcky boli vytvorené na základe dlhoročnej, až celoživotnej praxe. Sú naozaj dobre prepracované a aplikovali sa na tisícoch detí.
Čo by si odkázala rodičom, ktorí majú pocit, že ich dieťa nerobí dostatočné pokroky?
Vytrvať, byť trpezlivý, nemať príliš veľké očakávania, že sa stav dieťaťa zlepší za krátky čas. Veriť sebe i svojmu dieťaťu.
Často sa stretávam s tým, že rodičia o sebe pochybujú a pritom robia všetko najlepšie ako môžu. Svojmu dieťaťu poskytujú to hlavné – bezpečné a milujúce prostredie.
Aké signály naznačujú, že rodičia by mali konzultovať postup s logopédom a prípadne zmeniť stratégiu?
Ak začína mať dieťa averziu, odmieta pomôcky a vôbec nenapreduje.
Publikácie
Sama si autorkou viacerých odborných publikácií, tieto knihy pomáhajú odborníkom rásť. Pre aké publikum sú Tvoje knihy určené? Kto z nich môže čerpať v praxi?
Deti i dospelí s narušeným svalovým napätím, psychomotorickým oneskorením, poruchou prehĺtania, jedenia, zmyslovými poruchami, získanými poruchami v orofaciálnej oblasti – po úrazoch hlavy, nedokrvením mozgu, predčasne narodené deti. V podstate z nich môžu profitovať všetky diagnózy, ktoré vplývajú na artikulačné orgány, teda oromotoriku a nekoordinované dýchanie.
Zámerom na napísanie prvej knihy bolo poukázať na výsledky môjho výskumu, ktorý sa týkal toho, že prístup k deťom sa nelíši len z pohľadu ich diagnózy, ale ja tým, či boli dojčené, kŕmené sondou či fľaškou. Tiež som poukázala na rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, rozdielnosťou medzi deťmi ktoré nemali proprioceptickú stimuláciu s dopadom na samotné prijímanie potravy.
Motiváciu k napísaniu druhej knihy Oromotorika hrou boli najmä rodičia, ktorí nesprávne cvičili so svojimi deťmi. V knihe sú detailne rozpísané zdanlivo jednoduché cvičenia, ale s upozornením prečo sa vykonávajú a na čo si treba dať pozor. Využiť ich môžu ako deti, tak i dospelí s neurogénnymi ochoreniami.
Na záver rozhovoru nám ešte prezraď, aké sú Tvoje plány na najbližšie obdobie? Chystáš nejaké prekvapenie pre rodiny?
Pracujem na rozšírení knihy Orofaciálna a bazálna stimulácia. Taktiež spracovávam materiál do knižky zameranej na deti s problémami pri jedení a prehĺtaní.
Ďakujeme Ti za inšpiratívny rozhovor a prajeme Ti ešte veľa úspechov a mnoho šikovných pacientov v Tvojej logopedickej ambulancii.
Foto: Axis Medical Center / Adelaida Fábianová
PaedDr. Adelaida Fábianová
Vyštudovala odbor klinickej logopédie na UK v Bratislave, postgraduálne špecializačné štúdium klinickej logopédie na SZU v Bratislave. Aktuálne je doktorandkou na LF UK v Bratislave. Profesijne sa venuje deťom, ale i dospelým s neurogénnymi poruchami vrátane porúch prehĺtania. Špecializuje sa na korekciu dysfunkcie orofaciálneho svalstva metodikami orofaciálnej stimulácie, aplikáciu logopedických sond pri korekcii a podpornej stimulácii orofaryngeálnej dysfágie, dyzartrie, k vykonávaniu logopedickej a sondovej stimulácie pri rôznych rečových poruchách.
Je autorkou monografie Orofaciálna a Bazálna stimulácia, Oromotorika hrou, spoluautorka v publikáciách Poruchy polykání a Logopedarium. Publikovala aj v odborných časopisoch Efeta, Mondo Auito, Rivista Italiana per la care in perinatologia, Lucina, Listy klinické logopedie kde je i členka redakčnej rady.
O problematike neurovývinových a neurogénnych porúch sa vyjadruje i vo verejnoprávnych televíznych reláciách, odborných časopisoch. Aktívne sa venuje odbornej prednáškovej činnosti na Slovensku a v zahraničí, lektoruje a organizuje kurzy pre odborníkov.
