Poruchy prehĺtania – odborne dysfágia – výrazne ovplyvňujú kvalitu života, výživu, bezpečnosť pri jedení aj celkové zdravie. Dysfágia sa netýka len seniorov či ľudí po cievnej mozgovej príhode. Objavuje sa aj u novorodencov, malých detí, pacientov s neurologickými ochoreniami, po úrazoch, operáciách či pri vývinových poruchách. Prvým krokom k účinnej pomoci je porozumenie problému.
O tom, čo dysfágia je, ako ju rozpoznať, kto ju na Slovensku diagnostikuje a aké možnosti liečby dnes existujú, sme sa rozprávali s uznávanou odborníčkou – PaedDr. Barborou Bunovou, PhD., klinickou logopedičkou a certifikovanou európskou expertkou na dysfágiu.
Čo znamená pojem dysfágia?
Dysfágia je porucha prehĺtania. Normálne prehĺtanie má tri fázy – ústnu, hltanovú a pažerákovú. Ak je narušená ktorákoľvek z nich, hovoríme o dysfágii. U dospelých ide najčastejšie o poruchu samotného prehĺtania. U detí však pod pojem detská dysfágia zaraďujeme aj poruchy príjmu potravy, pretože prehĺtanie je úzko prepojené s vývinom orofaciálnych funkcií.
Je dysfágia samostatné ochorenie, alebo sa objavuje ako symptóm inej diagnózy?
Dysfágia je vo väčšine prípadov sprievodným príznakom iných diagnóz. U detí ide napríklad o neurovývinové ochorenia, ako je detská mozgová obrna alebo rôzne genetické syndrómy. Môže vzniknúť aj po operáciách srdca, pľúc či tráviaceho systému krátko po narodení. V dôsledku týchto stavov dieťa často nemôže prijímať potravu ústami a je odkázané na náhradný spôsob výživy. Tým pádom si nemôže prirodzene osvojiť základné zručnosti v oblasti ústnej dutiny, jazyka a celého orofaciálneho systému. Chýba mu schopnosť koordinácie nádychu, sania a prehĺtania, ktorá u zdravého novorodenca vzniká približne do 24 hodín od narodenia.
Ako je to v prípade dospelých ľudí?
U dospelých vzniká dysfágia najčastejšie po cievnej mozgovej príhode, pri neurodegeneratívnych ochoreniach, po operáciách nádorov mozgu alebo v oblasti ústnej dutiny, hltana či hrtana. Môže sa objaviť aj ako následok poúrazových stavov.
Aké sú najčastejšie príznaky toho, že dieťa alebo dospelý má problém s prehĺtaním a môže ísť o závažnú poruchu?
U detí rozlišujeme priame príznaky, ktoré jednoznačne naznačujú dysfágiu, a nepriame príznaky, ktoré ju môžu spôsobiť. Priame príznaky u novorodencov zahŕňajú chýbajúce orálne reflexy, narušenú koordináciu dýchania, sania a prehĺtania, slabé sanie, kašeľ počas alebo po prehltnutí, dusenie sa a dávenie. U batoliat a starších detí sa môžu objaviť narušený vývin oromotorických a senzomotorických schopností, hlasové zmeny po prehltnutí, kašľanie alebo dusenie sa počas jedenia alebo po najedení a časté zvracanie. Pri aspirácii, teda prieniku tekutín do dýchacích ciest, sa môžu vyskytovať časté bronchopneumónie.
Medzi nepriame príznaky patrí neschopnosť nakŕmiť dieťa počas bdelého stavu (len počas spánku), bolesti brucha, nechutenstvo, zapáchajúci dych, nevyspelé žuvanie až úplná neschopnosť žuvania a odmietanie jedla – od nechuti až po averziu na jedlo. Deti nie sú hladné a sú schopné nejesť celý deň.
U dospelých sú varovnými signálmi zmena hlasu po prehltnutí, pocit cudzieho telesa v hrdle, strácanie na hmotnosti, nechuť do jedla, zabiehanie tekutín pri prehĺtaní alebo neschopnosť prehĺtať jedlo s tuhšou konzistenciou.
Dokáže rodina alebo opatrovateľ rozpoznať včas varovné signály dysfágie?
Áno, dokáže. Musí si všímať, či sa neobjaví niektorý z príznakov, ktoré sme už vymenovali. Akonáhle rodič alebo rodinný príslušník zistí prítomnosť spomínaných príznakov, mal by sa obrátiť na odborníkov.
Ktoré skupiny pacientov patria medzi najohrozenejšie?
U dospelých sú najčastejšou rizikovou skupinou ľudia s neurologickými ochoreniami, po operáciách nádorov v oblasti hlavy a krku, so stavmi po úrazoch a osoby postihnuté tzv. geriatrickým syndrómom. U detí patria medzi najrizikovejšie predčasne narodené, s nízkou pôrodnou hmotnosťou, neurovývinovými poruchami, genetickými syndrómami, ochoreniami dýchacieho a tráviaceho systému, po operáciách v spomínaných oblastiach alebo poúrazových stavoch.
Aké neurologické, anatomické alebo vývinové problémy môžu viesť k poruchám prehĺtania?
U detí sú z neurologických ochorení najčastejšie detská mozgová obrna, meningitídy alebo traumy mozgu, ktoré poškodzujú mozog a vedú k dysfágii. Poruchy môžu vzniknúť aj pri patológii anatómie tváre, ústnej dutiny, hltana či hrtana. Napríklad deti s Downovým syndrómom, rázštepmi pery a podnebia alebo ochoreniami hltana či hrtana môžu mať narušenú jednu z fáz prehĺtania, čo vedie k dysfágii. U dospelých môžu poškodenia mozgu alebo operácie nádorov mozgu, ústnej dutiny, hltana či hrtana spôsobiť rovnaké problémy.
Kto môže odborne diagnostikovať dysfágiu na Slovensku? Máme dostatok odborníkov, na ktorých sa vie pacient obrátiť?
Som rada, že sa nám na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave podarilo v novembri 2024 otvoriť certifikovanú pracovnú činnosť v odbore dysfágia v rámci klinickej logopédie. Od septembra 2025 existuje už 15 zdravotníckych pracovísk, kde pracujú logopédi s certifikátom z dysfagiológie. Títo odborníci spolu s lekármi v interdisciplinárnom tíme dokážu diagnostikovať dysfágiu a navrhnúť klinickologopedickú liečbu, zameranú na zlepšenie schopnosti prijímať potravu ústami. Ak je to potrebné, navrhnú tiež bezpečný náhradný spôsob príjmu potravy, ktorý neohrozuje zdravie pacienta. Zoznam všetkých pracovísk je dostupný na SKIZP.
Je diagnostika dysfágie zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje čas a doplňujúce vyšetrenia u viacerých odborníkov?
Áno, záleží to od príčiny dysfágie, zdravotného stavu pacienta a spolupráce s pacientom a jeho rodinou. Často sú potrebné aj doplňujúce vyšetrenia u ďalších odborníkov.
Ako prebieha klinické vyšetrenie u dysfagiológa?
Pacient, dospelý alebo dieťa, sa dostane na základe výmenného lístka ku klinickému logopédovi – dysfagiológovi. Ten určí, či existuje podozrenie na poruchu prehĺtania, respektíve aspiráciu. Ak je potrebné aspiráciu vylúčiť, vykonáva sa prístrojové vyšetrenie. Môže ísť o FEES – videoendoskopické vyšetrenie, ktoré realizuje ORL lekár spolu s logopédom, alebo VFSS – röntgenologické vyšetrenie prehĺtania, ktoré zabezpečuje röntgenológ s logopédom. Na základe výsledkov odborník určí typ dysfágie a navrhne vhodnú klinickologopedickú liečbu.
Dá sa dysfágia liečiť, alebo ju dokážeme iba kontrolovať a zmierňovať jej prejavy?
Dysfágia sa dá liečiť, všetko závisí od jej príčiny a jej typu.
Ako vyzerá logopedická terapia pri dysfágii? Stáva sa odborná terapia pravidelnou súčasťou života pacienta?
Klinickologopedická liečba dysfágie môže byť zameraná na kompenzačné stratégie a manévre, napríklad zmenu polohy hlavy alebo tela pri prehĺtaní, čistenie hltana po prehltnutí alebo ďalšie špecifické techniky. Nemenej dôležitá je úprava konzistencie potravy podľa Medzinárodnej iniciatívy pre štandardizáciu diéty pri dysfágii, tzv. IDDSI (International Dysphagia Diet Standardization Initiative). Správne polohovanie pri kŕmení a použitie špeciálnych pomôcok, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou liečby.
Aké pokroky vidíte v oblasti liečby a diagnostiky dysfágie v posledných rokoch na Slovensku? Držíme krok s vedou a novými možnosťami?
V porovnaní s minulými rokmi sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti výrazne zlepšilo. Je to najmä vďaka tomu, že sa podarilo vychovať dvanásť klinických logopédov – dysfagiológov, ktorí pracujú v ústavných zariadeniach po celom Slovensku. Verím, že sa bude rozvíjať aj oblasť výskumu zlepšovania diagnostiky a klinickologopedickej liečby dysfágie.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa s touto diagnózou stretávajú po prvýkrát – či už u seba alebo u blízkeho?
Nezanedbávajte túto diagnózu a nečakajte, že sa zlepší sama. Je dôležité obrátiť sa na lekárov, ktorí pacienta pošlú ku klinickému logopédovi – dysfagiológovi.
Dysfágia môže na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, no jej dôsledky môžu byť vážne. Porucha prehĺtania ovplyvňuje výživu, bezpečnosť pri jedení, energiu aj celkovú pohodu. Dobrou správou však je, že včasná diagnostika a odborná logopedická starostlivosť dokážu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov – od detí až po seniorov. Cieľom nie je len prehltnúť bezpečne, ale žiť naplno aj s obmedzeniami, ktoré dysfágia prináša. Správna terapia, vhodné úpravy stravy a edukačná podpora pre rodinu dokážu priniesť výrazné pokroky. Dysfágia nemusí byť strašiakom. Je to výzva, ktorú možno zvládnuť, keď človek vie, čo sa deje, a dostane správnu pomoc.
Na záver vyjadrujeme úprimné poďakovanie pani PaedDr. Barbore Bunovej, PhD. za čas, ktorý venovala tomuto rozhovoru, a za jej ochotu podeliť sa o svoje odborné poznatky. Jej dlhoročná prax, precízna expertíza a neúnavná práca v oblasti klinickej logopédie predstavujú neoceniteľný prínos pre pacientov, rodiny aj odbornú verejnosť. Vážime si, že svojimi skúsenosťami pomáha zvýšiť povedomie o dysfágii a prináša nádej a istotu tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Zdroj foto: Logomedik, freepik.com.
